Zrkadlá na mieru aj zo slonoviny

Od konca 17. storočia, zrkadlá – a ich rámy – hrali stále dôležitejšiu úlohu vo výzdobe interiérov. Prvé rámy boli zvyčajne zo slonoviny, striebra, ebenového dreva či panciera korytnačky alebo boli dyhované s orechovým drevom (tiež olivovým). Šlachtická kultúra si na dekorovanie svojich luxusných príbytkov potrpela na kvalitné zrkadlá zhotovované majstrami zrkadlármi presne na mieru.

Veľmi obľúbené boli vyšívané ozdobné rámy a tiež korálky. Remeselníci ako Grinling Gibbons (1648-1721) často vyrábali komplikovane vyrezávané zrkadlové rámy, aby zodpovedali náročným dekoratívnym požiadavkám vtedajšej aristokracie. Vtedajšie zrkadlá neboli určené primárne do kúpeľne, mali skôr skrášľujúci efekt.

Zrkadlo nad krbom

Netrvalo dlho a ustálila sa tradícia, ktorá sa sa rýchlo rozšírila do mnohých šľachtických rodín a touto tradíciou bolo začlenenie zrkadla do priestoru nad krbom. Mnohé z týchto skorých verzií zrkadiel, obvykle známymi ako „overmantels“ , boli uzavreté v sklenených rámoch. Architektonické štruktúry, ktoré tieto zrkadlá niesli boli súčasťou vznikajúcej moderny a postupne sa vytvárli zrkadlá stále zložitejšie a zložitejšie.

Návrhári, ako napríklad britskí bratia Robert a James Adamovi, začali vytvárať krbové jednotky tiahnuce sa od krbu k stropu a v závislosti do značnej miery menili vzľad interiéru aj podľa implementácie zrkadiel. Zrkadlové rámy odrážali všeobecnú módu a historické obdobie a často sa museli prispôsobovať zmenám chuti. Začali sa presadzovať výrobcovia lacnejších zrkadiel a teda pre každého začalo byť zrkadlo dostupnou komodiou.

Verím, že sa vám tento článok páčil a možno si z neho nejaké tipy pre svoju kúpeľňu či interiér zoberiete.